Rozhovor s Jánom Tamášom

Cassovia Steelers nenaberá len nových členov, ale občas musí hráčov, zocelených a zakalených u nás, aj exportovať, do šíreho sveta. Títo hráči si potom razia cestu za úspechom v cudzine. Jedným z nich je aj 27-ročný Ján Tamáš. Prinášame vám rozhovor s ním.

Ako dlho sa venuješ americkému futbalu a na akej pozícii?

Americký futbal (dôvod, prečo ma obchody s čínskymi masťami milujú) hrám už niečo cez 3 roky na pozícii linemana. Bližšie sa to asi nedá špecifikovať, lebo okrem centra hrávam v prvej bojovej línii všade.

Aká bola tvoja cesta k americkému futbalu?

Povedal by som, že mierne náhodná, raz ma oslovil malý zavalitý červenofúz (Leprechaun?!), či by som nemal chuť vyskúšať americký futbal. Znelo to ako dobrý nápad a odvtedy to nabralo rýchly spád. Z prvých tréningov sa stal „koníček“ a z chlapcov náhodne prichádzajúcich na tréning bratia. Silná komunita jedincov (ktorí by sa isto nestratili ani v blázinci) zaručila oddanosť tímu a hlavne dostatok motivácie občas trénovať aj dvakrát denne. „Mladí“ sme len raz tak prečo sa šetriť. There is NO OFF-SEASON!!! (Čítaj revom vikinga!)

Pred nejakým časom si odcestoval za prácou do zahraničia. Ostal si i naďalej pri americkom futbale? Kde momentálne hrávaš?

Áno presne tak. Žial, oceľových chlapcov som musel opustiť, ale futbalu ako športu som sa nedokázal vzdať. Momentálne hrám za Trinity College Football v Dubline, je to pomerne mladý tím v lige, aj keď celkom úspešný.

Ako vnímaš americký futbal u nás a v zahraničí?

Americký futbal v Írsku má veľa spoločného a súčasne veľa odlišného od toho slovenského. Tak ako doma, aj tu to hrajú chlapci až chlapi vo vyššom veku v jednom klube pre vlastnú zábavu, ako hobby. Vekový strop nie je a zatiaľ najstarší hráč, ktorého poznám má 49. Z pohľadu výbavy sú na tom tímy ale lepšie, väčšina tímov má vlastnú výstroj, ktorú prenajímajú nováčikom. Kto si na tom potrpí si vlastnú výstroj kúpi.

Školské tímy sú čiastočne sponzorované školou, čo je veľké plus, kedže si nemusia robiť starosti s hľadaním ihriska, ktoré môžeme každý týždeň poriadne rozorat`(smiech). Cestovné náklady sú väčšinou hradené tiež. Z pohľadu hráčov a oduševnenia k športu je na tom Írsko lepšie. Kedže Íri sú spätí s americkou kultúrou, tak hráčov sa vždy nájde dosť a keď skončí sezóna rugby, tak sa poniektorý hráči pridružia, nech nemajú tú off-season príliš dlhú.

Rozhodcov je ale pomenej a ich schopnosť usudzovať správne je stále v diskusii, ale to poznáme aj doma. Každoročne sa tu ale koná školenie rozhodcov a každý tím musí mať minimálne dvoch rozhodcov levelu 1 a jedného levelu 2 (s bielou čiapočkou). Registrácia hráčov je veľmi jednoduchá, čiže pridať sa a zahrať si v lige sa dá aj počas rozbehnutej sezóny, ale prestup hráčom nie je umožnený.

Posledný bod by som nechal pre fanúšikov, ktorých je veľmi málo a začínajú povzbudzovať až keď tím dorazí do finále. Doma to už je o pár krokov ďalej a to ma veľmi teší.

Ako sa vám darilo s klubom v lige 2015?

Začali sme sezónu v hlbokom blate (doslova). Prvá hra sa odohrala v Limeriku, kde ihrisko bolo tak poddajné, že kopačky sa stratili po členky v blate. Domácu „pôdu“ využil Limerik celkom dobre a začali sme, žiaľ, prehrou. Od toho momentu sme si ale razili cestu sezónou celkom ráznym krokom a zastavilo nas len finále, kde sme prehrali proti Belfastu. Smutný koniec, ktorý celkom zabolel (nemyslím tým vykĺbený malíček). Čiastočne za to mohla vysoká prevaha v počtoch tímu Belfast, len oproti mne sa striedali traja defensive linemani a to som ešte zaskakoval aj v našej obrane.

Ake osobné úspechy si dosiahol?

Na športovom poli je to najaktuálnejšie titul Offensive Player of the Year (Offensívny hráč roka). Možnosť sa ukazáť v slovenskej reprezentácii a pár cenných kovov z maďarskej a írskej ligy, ale tie sú pre mňa menej cennejšie ako to, že som sa mohol stať členom skutočnej rodiny. Zo súkromného hľadiska je to krok za krokom lepšie, snúbenica chápe, že bez futbalu to nepôjde. S prácou som extrémne spokojný a výhľady na budúcnosť sú veľmi pozitívne.

Čo by si chcel odkázať spoluhráčom z Cassovie Steelers a ich fanúšikom?

Len tak ďalej a ešte o krok viac! Pomôžte, keď to máte v silách, hoc už len tým, že prídete povzbudiť. Každý hlas kričiaci na okraji ihriska je obrovská pomoc pre bratov na ihrisku. Dav za chrbtom nám pomáha prekonávať hranice, ktoré sme ani len nepoznali. Každý z Vás, čo máte dostatok odvahy, si to príďte vyskúšať a zaručujem, že na oplátku dostanete neopakovateľné chvíle, na ktoré si budete spomínať až ... (úškrn).

Autor: Nabuko #55